V dobe, keď technológie prenikajú do každého aspektu nášho života, je čoraz dôležitejšie zaoberať sa ich dopadom na naše psychické zdravie a správanie. Jedným z menej diskutovaných, no zásadných fenoménov, je technostres – forma stresu spôsobeného používaním digitálnych technológií. Málokto si však uvedomuje, že technostres môže výrazne ovplyvniť aj naše ekonomické rozhodnutia a finančné správanie.
Čo je technostres?
Technostres vzniká v dôsledku nadmerného používania technológií, neustáleho pripojenia, tlaku na rýchle reakcie a potreby neustále sa prispôsobovať novým digitálnym nástrojom. Prejavuje sa psychickou únavou, zníženou koncentráciou, frustráciou či dokonca úzkosťou.
Pojem technostres definoval v roku 1984 psychológ Craig Brod. Nazval ho ako „moderná adaptívna choroba spôsobená neschopnosťou zvládať nové počítačové technológie zdravým spôsobom“. Zatiaľ čo v 80. rokoch išlo najmä o počítače na pracovisku, dnes sa technostres dotýka každého, kto denne používa smartfóny, aplikácie či sociálne siete.
Technológie ovplyvňujú našu myseľ viac, než si uvedomujeme
Jedným z najvýraznejších efektov vplyvu technológií na ľudské správanie, je preťaženie informáciami (information overload) – neustály prísun notifikácií, správ, e-mailov a údajov zahlcuje našu pozornosť a znižuje schopnosť sústrediť sa na dôležité úlohy. Ďalším častým javom je FOMO (fear of missing out), teda strach, že nám niečo unikne. Tento pocit nás núti neustále kontrolovať aplikácie, správy či sociálne siete, čo len zvyšuje náš vnútorný nepokoj a stres. Zároveň sa stretávame s tzv. dopamínovými slučkami – pri každom kliknutí, notifikácii alebo úspešnom online nákupe sa v mozgu uvoľňuje dopamín, hormón odmeny. Tento mechanizmus funguje podobne ako pri hazarde či konzumácii sladkostí, čím môže viesť k vytváraniu návykového správania.
Vplyvom stresu sa mení spôsob, akým uvažujeme o peniazoch, investíciách či spotrebe
Stres má významný vplyv na mnohé rozhodnutia v živote. Môže sa prejavovať napríkladom impulzívnymi nákupmi. Ľudia pod stresom častejšie nakupujú impulzívne – ako forma úniku alebo rýchlej úľavy. Online prostredie, ktoré je rýchle a dostupné 24/7, tento efekt znásobuje. Nezanedbateľná je tiež znížená schopnosť racionálne analyzovať informácie. Technostres znižuje kognitívnu kapacitu, čo môže viesť k chybným rozhodnutiam napríklad pri investovaní, porovnávaní ponúk alebo pri plánovaní rozpočtu. Ďalšia podoba stresu môže vyzerať ako vyhýbanie sa finančným rozhodnutiam. Stres môže spôsobiť, že odkladáme riešenie dôležitých otázok – napríklad nezaplatíme včas faktúry alebo sa nevenujeme dlhodobejšiemu finančnému plánovaniu. Mimoriadnym problémom je závislosť na technológiách a aplikáciách. Finančné rozhodnutia často zverujeme aplikáciám, algoritmom či „fintech“ nástrojom bez toho, aby sme im úplne rozumeli. Technostres znižuje našu schopnosť pochybovať alebo overovať si informácie.
V praxi investori, ktorí sledujú trhy neustále cez aplikácie, môžu robiť unáhlené rozhodnutia na základe emócií namiesto dlhodobej stratégie. Iným príkladom je digitálne bankovníctvo – notifikácie o výdavkoch či zostatkoch na účte môžu vyvolávať napätie a úzkosť, čo paradoxne zhoršuje finančné správanie. V pracovnom prostredí zamestnanci pod technostresom častejšie robia chyby, majú horšiu produktivitu a môžu nevhodne zaobchádzať s firemnými peniazmi alebo rozpočtami.
Technostres sa prejavuje rôzne naprieč generáciami
Technostres sa neprejavuje rovnako u všetkých. Staršie generácie môžu mať problém s adaptáciou na nové technológie, čo zvyšuje ich stres pri používaní bankových aplikácií alebo e-shopov. Mladšie generácie sú síce technologicky zdatnejšie, no trpia preťažením informácií, FOMO a tlakom zo sociálnych sietí, čo tiež ovplyvňuje ich finančné rozhodovanie.
Podľa štatistík až 70 % ľudí priznalo, že aspoň raz urobili impulzívny nákup po náročnom dni v práci alebo po strese (štúdia APA). 40 % používateľov finančných aplikácií tvrdí, že časté notifikácie im spôsobujú úzkosť. Viac než 50 % zamestnancov v oblasti financií cíti tlak na okamžité rozhodovanie v dôsledku digitálneho preťaženia.
Ako zmierniť vplyv technostresu na ekonomické rozhodnutia?
🧹 Zaviesť digitálny minimalizmus
Používaj len tie nástroje, ktoré skutočne potrebuješ – menej je často viac.
⏰ Time management
Vyhraď si konkrétny čas na riešenie financií. Nereaguj okamžite na každé upozornenie.
🧘 Emočná neutralita
Uvedomiť si, že stres a emócie môžu ovplyvniť úsudok. Dôležité rozhodnutia robiť v pokoji a s odstupom.
🎓 Vzdelávanie
Lepšie porozumenie digitálnym nástrojom a finančným princípom ti dáva väčšiu kontrolu nad vlastnými rozhodnutiami.
Len individuálny prístup nestačí
Na zmiernenie dopadov technostresu sú potrebné aj systémové riešenia na úrovni spoločnosti a inštitúcií. Jedným z nich je zavádzanie digitálnej hygieny na pracoviskách, napríklad prostredníctvom pravidiel, ktoré obmedzujú pracovnú komunikáciu mimo pracovného času, ako je politika „žiadne e-maily po 18:00“. Rovnako dôležitá je výchova k finančnej gramotnosti a digitálnej zodpovednosti už od školského veku, ktorá pripraví mladých ľudí na vedomé a zodpovedné používanie technológií v každodennom aj finančnom živote.Nemenej podstatná je aj podpora mentálneho zdravia v online prostredí a vytváranie pracovných či vzdelávacích kultúr, kde je normálne dať si pauzu, vypnúť notifikácie alebo sa na chvíľu odpojiť bez pocitu viny.
Digitálne technológie pod kontrolou – alebo nie?
V čase, keď sme online takmer nepretržite a digitálne nástroje rozhodujú o tom, ako pracujeme, nakupujeme aj oddychujeme, sa musíme kriticky zamyslieť nad tým, kto má v tomto vzťahu skutočne kontrolu. Riadime technológie my, alebo sa postupne stávame ich pasívnymi používateľmi, ktorí len reagujú na nekonečný prúd podnetov? Uvedomenie si vplyvu technostresu je prvým a kľúčovým krokom k tomu, aby sme svoje finančné rozhodnutia robili s vedomým zámerom, a nie pod tlakom digitálneho prostredia, ktoré nás neustále vyrušuje, urýchľuje a emocionálne ovplyvňuje. Ak chceme, aby technológie skutočne slúžili nám – a nie naopak – potrebujeme si vybudovať zdravý vzťah k digitálnemu svetu, pestovať odolnosť voči technostresu a znova sa naučiť, kedy sa pripojiť a kedy vedome odpojiť.